Autom do Irska trochu inak

home                                                                                                                         home

Klikni pre zvacsenie mapy na celu obrazovku


Ahojte. Mame za sebou asi jednu stvrtinku z planovanej cesty okolo Europy, ktorej hlavnym cielom je Skandinavia a stahovanie sa z Irska natrvalo.. o:) No a ja sa velmi rad podelim s vami (s vami sa pise s malym "v") o nase zazitky. Vela ludi cestuje do Irska autom asi takymto sposobom. Nie len po porovnani nakladov, si vrelo dovolujem odporucit tu nasu alternativu.. o:)

Cestu sme absolvovali v termine 7.-14. maja 2008.

 

1. den - streda

Prvy den bol viac menej sluzobny. Potrebovali sme vybavit dve veci. Kupit stan a vyzdvihnut si kreditku v jednej z bratislavskych bank.

K tej prvej... Vybrali sme si stan ATAK 2 od JUREK S+R, ktory v kamennom obchode bohuzial nekupite (cez internet vsak nie je problem). Okrem jeho mnohych prednosti spomeniem iba tu najdolezitejsiu. Oni ten stan v tych Kunciciach naozaj vyrabaju, tzn., ze ked vam po rokoch "odijde" napr. podlazka, jednoducho dojdete do Kuncic a za 1000 Sk vam nasiju fungel novu a ficite si dalej ako s novym stanom..

A k tej druhej veci. Z dovodu, ze Irsku kreditku budem musiet zrusit, musel som si zabezpecit novu. Cestovat po zahranici bez poriadnej kreditky, alebo dvoch si neviem ani len predstavit. Napr. na Islande alebo v Norsku najdete benzinky bez obsluhy, kde si za hotovost bohuzial nenatankujete.. o:(

 

2. den - stvrtok

O osmej rano opustame Bratislavu a konecne smer ALPY. Dnesnym cielom je "iba" tranzit. Dostat sa do kempu v Buchau, preliezt cez priesmyk Grossglockner a v neposlednom rade osondovat okolie pre pripadny navrat s bajkom. Cestu cez priesmyk Großglockner otvaraju 1. maja, mali sme vsak smolu v tom, ze zachadzka ku Kaiser Franz Josefs Hohe bola este stale zatvorena koly snehu. Je to miesto, z ktoreho mate vrchol Großglockner a ladovec Pasterzengletscher ako na dlani.. Dalsi dovod preco je sa tu potrebne vratit.. o:)

 

3. den - piatok

Na plane bola celodenna tura Buchau-Dalfazalm-Erfurter Hutte. Kempova tetuska ako nas videla si prezerat mapu vybehla von a takmer nas nikam nepustila, vraj je vsade vela snehu. Mimochodom kemp bol uzastny, v nadhernom prostredi hned pri jazere. Tetuska mala sice pravdu ale len z mensiej polovice.. Na Dalfazalm 1693 m.n.m. sme si vyslapali v pohode, no az tam nam bolo povedane, ze na Erfurter Hutte 1831 m.n.m. sa nedostaneme koly snehu. Tak sme si to skratili a bolo to aj fajne, lebo sme mohli vecer spravit este tranzit.

Prevysenie tury bolo 763 m a trvalo nam to s vychutnavanim si slniecka a uzastnych vyhladov 5:45 hod.

Po prekroceni Rakusko-Lichtenstajnskych hranic a zisteni, ze Svajciarska dialnicna znamka stoji 27 EUR sme sa rozhodli, ze pojdeme mimo dialnic aby sme co to videli.. Kempujeme v Lichtenstajnskom kniezatstve za mesteckom Triesen a v kempe si vychutnavame asi najuzastnejsi zmrzlinovy pohar mojho zivota. Mimochodom, Lichtenstajnsko je jedina krajina na svete, ktorej meno pochadza od mena slachtickeho rodu.

 

4. den - sobota

Vstavame zavcasu, malicka prechadzka okolo kempu, ranajky, hygiena a vyrazame.. Trochu sa este motame po Lichtenstajnsku, vo Vaduze kupujeme pohar a konecne Svajciarsko! V ten den sme si ho vychutnali poriadne. Nemuseli sme sa ponahlat a nesmeli sme na dialnice! Odporucam cesticku medzi Bonaduz a Ilanz (vid mapa vyssie) aj pre bajkerov a nemyslim tym moto-bajkerov.



Prechadzame priesmykom Oberalppass 2046 m.n.m., priesmyk Furkapass bol zatvoreny, tak sme museli vlakom cez tunel. Staviame stan vo Fiesch a vecer si este autom vyslapeme do Bellwald 1680 m.n.m.

 

5. den - nedela

Vo Fisch sme kempovali lebo sme planovali sa ist pozriet na ladovec Grosser Aletschgletscher - najvacsi v Alpach. Ale bohuzial, lanovka bola zatvorena a vsade privela snehu nato aby sa dalo ist pesi. Tak sme si naplanovali mensi okruh z Fleschertal na Burghutte s tym, ze z vrcholu hrebena budeme vidiet aspon na ladovec Fieschergtetscher.



Bohuzial, ani to sa nam nepodarilo. Vyslapali sme si do vysky cca 1900 m.n.m. uz takmer na hrebeni sme stretli turistov, ze dalej to je uz nebezpecne, vela snehu a ladovec aj tak neuvidime.. Tak sme sa otocili, lebo sa blizil skaredy mrak a potrebovali sme sa presunut do Pariza..



Prevysenie tury bolo cca 750 vyskovych metrov a trvalo nam to uz poriadne sviznejsim krokom 3:15 hod.

Nato, ze sme sa cele doobeda tulali po horach sme mali odvazny plan - dojst do Pariza. Nejakych 750 km. Najhorsie bolo dostat sa mimo Svajciarskeho uzemia. V dedinach maju 50 a casto 30, mimo 80 a na dialnicach 120 km/hod. Islo to strasne pomalicky. Po prekroceni francuzskej hranice klesame do perinky alpinizmu - mestecka Chamonix - Mont Blanc. Bohuzial najvyssi vrchol Alp bol pod mrakom, ale videli sme jeho ladovce, ktore schadzaju az takmer do mestecka.

 

6. den - pondelok

Do kempu pred Parizom sme docestovali pred polnocou, takze sme museli prespat v aute. Rano sa ubytovavame a vlakom (metrom) sa vezieme priamo do centra Pariza na stanicu "Invalidov".

Tu by som vam toho rad popisal strasne vela, ale skratim to. Ja osobne som sa zatial nestretol s tak neochotnym a nemilym narodom. Dalej francuzi odmietaju komunikovat v inom jazyku ako vo svojom rodnom. Je tam velmi draho (€6/100 km dialnic, male pivo v Parizi €6 a capucino €5.50, zato mali najlacnejsi kemp) a po troch rokoch posobenia v Irsku a prechode Alp mi prisla Pariz strasne spinava. V parkoch pri Eifellovke alebo muzeu Louvre su vsetke chodniky bez povrchovej upravy, len vysipane pieskom. Pripadal som si ako pri pyramidach. A ak sa k tej horucave pridal vietor tak to uz bola hotova Sahara..

 

7. den - utorok

Po vcerajsom velmi unavnom dni v Parizi, nas dnes caka "iba" 400 km cesty do pristavu. Ale my sme si to zasa trosku skomplikovali. Nechcelo sa nam za Parizom platit myto tak sme sa opat vybrali vedlajsimi cestickami a pred Cherbourg sme sa este zastavili pri plazi Omaha Beach, kde 6. juna 1944 prebiehlo Vylodenie v Normandii. Pre predstavu si spomente na film Zachrante vojaka Ryana.

 

8. den - streda

Nalodenie prebehlo bezproblemovo ako aj samotna plavba (18 hod, rychlost 32 km/hod). Pokazil to len francuzsky colnik, ktory nas prehladaval ako by sme mali albansku SPZ a chrbat mu kryl vojak so samopalom. Po vsetkych tych zlych skusenosti s francuzmi bolo strasne mile vstupit na Irsku zem, kde nas uz cakal colnik s usmevom na tvari a otazkou 'ako sa mame'. A nezabudol nam popriat aj stastnu cestu..

Zaver

Zaver bude velmi jednoduchy. Vylet to bol fantasticky a nie len koli pocasiu.. o:)

Ale predsa neda mi to trosku rozpisat: Francuzsko sklamalo na plnej ciare, ocakavane Svajciarsko nenadchlo, Lichtenstajnsko je siroke 8 km a prekvapujuco Zlate Rakusko!!

 

Naklady

  Naklady rozpisane podrobnejsie najdete v XLS

home                                                                                                                         home

Guestbook - Kniha navstev