Je sobota rano 9. jula 2005, moj 12. den posobenia v Irsku a ja sa vyberam na jednu z najkrajsich tur mojho zivota o:)

Velmi som sa tesil ako vam opisem tento nadherny okruh (Svedomie: Ale ze to bude v praci, fuj ze sa nehanbis!?! Miron: Ved niekto mi musi zaplatit za moj cas;) No podme pekne od zaciatku…

Bol to moj prvy volny vikend, ten predosly som si hladal ubytovanie (nebolo zabezpecene zamestnavatelom ako slubila agentura). Moj novy sefko, ktory si ma pozval na mesacnu skusobnu dobu, mi bol nuteny dat bicykel svojej manzelky, aby som mal docasne ako chodit do prace, bolo to 9 km od mesta a nie ako slubila agentura, vraj 5 min. peso. Aj ked to bol bajk v hodnote 1000 Sk, ja som uz vedel co s nim.. o:) Este v ten isty den som si kupil mapu a "cely tyzden planoval" velky dvojdnovy vylet.

Samozrejme, ze plan bol z vacsej casti nedokonaly. Vtedy som absolutne nevedel kde idem, nepoznal som okolie, nestaral som sa o pocasie, nemal som vhodne oblecenie (vyrazil som si v ciernych hrubych teplakoch a ono tam bolo horuco ako na Karibiku:), o bajku ani nehovorim, isiel som sam a nikoho som nikde nepoznal.. Pre niekoho vela dovodov, aby nikam nesiel, ale u mna to funguje skor motivacne. Proste, clovek musi byt tak trochu zdravo blby.. o:)

Poznamka: Ja som prisiel do Black Valley od jazier popri Dinish Cottage a Lord Brandon's Cottage, nie ako je na mape vyznacene, cez Gap of Dunloe. Na mape su uz vyznacene "idealne" trasy, ktore si dovolim odporucat po rokoch poznavania okolia.. o:)

Klikni pre zvacsenie mapy na celu obrazovku

Malo to jediny problem. Dokazat spravit fotku s nadhernou modrou oblohou bolo takmer nemozne. Vid prilozene fotos.

Pamatam sa, ze Black Valley som nikdy nevidel tak ciernu ako vtedy, po prvy krat. Teraz je to uz pre mna len nadherna dolina.. o:) Na jej koniec vedie krasna cesticka so zelenym pasom v strede az ku ovciarskemu salasu, kde konci. Salas minam z pravej strany (pozor na psy) ale uz turistickym chodnikom. Prve prekvapenie dna, bajk je potrebne tlacit, miestami nosit. Leziem na prvy priesmyk dna Bridia.

Z "vrcholu" je nadherny vyhlad na obe strany. Na vychod - cestu odkial som prisiel a na zapad - cestu, ktora ma caka.. Po malickej prestavocke, sadam na bajk, ze pokracujem dalej. Nebol to dobry napad a ja prvy krat v Irsku bojujem o svoj zivot. Nepresiel som ani 30 m a velmi skaredo letim cez bajk. Prislo mi to ako spomalene video, pretoze som mal normalne pocas letu cas na rozmyslanie a regulaciu padu.. o:) To je ta zla stranka veci byt tak trochu zdravo blby! Ta cesticka, kazdopadne nebola vhodna na bajk, vid foto '11 Miesto kde som prvy krat bojoval o zivot', ale mne je tazko pripustit variantu tlacit hore, tlacit dole!

Dovolim si vam tu opisat ako som druhy krat bojoval o zivot v Irsku ked uz som s tym zacal.. Bolo to presne o sedem dni neskor. Sobota, sestnasteho. Opat som sa vybral na dvojdnovy vylet cez vikend a sobotnajsi ciel bolo mesto Kenmare. Na moje prekvapenie, neskor som uz pochopil, ze je to normalne, boli takmer vsetke B&B obsadene. A ako sa tak tulam mesteckom, zastavujuc pri kazdych dverach B&B s otazkou ci nemaju volnu jednu postel, pri krizovani cesty sa z "nepochopitelnych dovodov" z prava spoza zaparkovanej dodavky vynori auto! Neviem ake auto, akej farby, ale mal som vtedy zlomok sekundy a 10 cm nato, aby som z 8 km/hod zastavil na nulu! A kazdy bajker vie, ze nieco take pojde len a len pomocu prednej brzdy. Skoncilo sa to tak, ze ja som tam tancoval na prednom kolese a len "silou mysle" sa mi podarilo dosiahnut, aby som sa nepreklopil dopredu ale proti fyzikalnym zakonom dopadol naspat na zadne koleso. Bol to strasne silny moment, to si ale uvedomujem, az ked sa snazim este stale rozklepany na chodniku vyrovnat predne koleso, ktore bolo v polke ohnute do praveho uhla. A preco? Lebo vsetko sa to stalo tak rychlo, daleko od mojich blizkych, v tmavej ulicke medzi autami, bez toho, aby si to vsimol co by len sofer toho auta, alebo hocikto iny.

Ked teraz idem pesi a tesne pred polozenim nohy uvidim drobneho tvora, a ja, v poslednom momente sa mu dokazem uhnut, prejde mi myslou, ze prave sa stalo to, co sestnasteho v Kenmare. "Niekto velky", pohladom zhora, zachranil bezvyznamny maly tvor bez toho aby si to iny vsimol.. o:)

Budte prosim opatrni a trochu menej zdravo blbi! Prosim. Aj ja uz som. Dufam..

Africke slony, nemeckeho cirkusu New York sa boli pred vystupenim v Irsku schladit v Atlantickom Oceane

Ok, kde sme to skoncili? Vratim sa naspat na priesmyk Bridia. Pri zliezani do doliny, aj ked vidim cestu, kde sa mam dostat, nevyhnem sa pochybnostiam a slabemu ani nie tak bludeniu ako hladaniu tej idealnej cesticky. Prechadzam salasom a konecne asfaltova cesta.

Po nadhernych "pavucinovych" cestach si bajkujem do Glencar, prechadzam mostom Blockstones Bridge, minam ojedinely ihlicnaty a cely zamaseny les az sa dostavam pod druhy priesmyk dna, Windy Gap. Cez ten vedie cesticka uz ovela krajsia. Je to stara srotolinova cesta siroka pre jedno vozidlo (vid prve foto). Da sa s problemami vyjst hore bez zosadnutia z bajku.

Som hore na Windy Gap a opat rozcarovany. Prvykrat v zivote vidim Atlantik z menej ako 8 km vysky. Relaxujem, vychutnavam, lebo viem, ze ciel je uz blizko. Ostava sa zviest par km z kopca a som v Glenbeigh. Tam si davam pizzu (teraz uz viem ze je lepsie si dat rybaciu specialitu v Towers Hotel za €15 co obsahuje bielu rybu, losos, 4 krabie klepeta a 4 musle a k tomu odporucam varene zemiaky so zeleninou namiesto hranoliek).

Aj ked Glenbeigh je papierovym cielom dnesnej tury, skutocnym cielom je plaz Rossbehy. Je to najblizsia plaz od Killarney. Bolo opat naco sa pozerat. Na terase si davam zasluzene pivko, sledujem dovolenkarov, "paraglidistov", nemecky circus New York a cakam na zapad slnka.

Neskor si idem zabajkovat po plazi co je taky polostrov dlhy asi 4 km, vchadzam do mora, ktore klesa neskutocne pomaly, piesok je na irske pomery az horuci. Proste rozpravka. Samozrejme, ze to vsetko plati v pripade dobreho pocasia.. o:)

Ja som sa v nedelu vracal domov smerom na Killorglin, ale casom som nasiel lepsiu cestu, ktoru sme aj absolvovali s mojim kamaratom Milosom (pozdravujem ta Mildo ;) v lete 2006.

Nasa cesta viedla v sobotu za sychraveho pocasia, pred Glencarom sme aj zmokli ale zato v nedelu nam slniecko prialo a hrialo! Trasa je cervena farba na mape a zopar fotiek je prilozenych nizsie..

                                                               Fotky nizsie fotil Milos Hlinka