Ahoj stvrty den.. vstali sme o siedmej a ani neviem kedy to bolo, ked som dospel k zaveru, ze ideme na turu. V sprievodcovi pisalo, ze 5-6 hodin, ja na to Andrejke, ze to spravime za 4-5.. Nestalo sa. o:( Mali sme par minut cas, pretoze sme nabijali bateriu do fotoapratu, tak som kupil "mapu" s dnesnou turou. Bol to taky letacik (asi 150 Ikr - Islandskych korun = € 1.80), ale boli tam zvyraznene aj vrstevnice. Tetuska v infocentre mi pravdepodobne nevedomky klamala, ze cesta je zla a neznacena!! Nebolo to tak!!

Skaftafellsheidi Loop

Po vsetkom, co treba urobit pokial sa opusti tabor, sme konecne boli na chodnicku. Rano to bolo take, take vysokohorske aj ked nasa taborova vyska mohla byt cca 20-50 m.n.m. Cesta vedie okolo vodopadu Svartifoss, pokracuje do sedielka pod Skerholl (526 m.n.m.) a dalej ... naco to tu pisem. Dalej sme dosli k "hrane" kopca a pod nami bol jazyk ladovca, nasledovalo dlhe a bolave klesanie pozdlz ladovca az do kempu. Trvalo nam to neuveritelnych 6 hodin!! Neveril som, ale bolo tomu tak.. o:) Asi sme sa velmi kochali.. Prevysenie to mohlo mat okolo 600 - 650 m. Nadherny okruh, mozem len a len doporucit, plus vyrazte za dobreho pocasia.. o:)

Do kempu sme dorazili okolo 15:00 a boli sme poriadne unaveni. Nasledovala sprcha, ktora je na mincovy automat, takze mozte ju vyuzivat z cistym svedomim aj ked nie ste oficialne v kempe. Tusim ze cca € 1.00 na 5 min. Naveceriali sme sa a vyrazili. Taky tajny ciel bolo dojst na jazero Myvatn, ale samozrejme to bolo nerealne. S ubiehajucimi km vzdy realnejsie vyzeralo stravit noc v hlavnom meste vychodu Egilsstadir a tak sa aj stalo..

Cestou sa zastavujeme pri jazere Jokulsarlon, ktore je plne ladovych kryh. To je tak. Ladovec konci v jazere a jazero je takym uzkym hrdlom spojene s oceanom. Figel je v tom, ze teplejsia, solena, atlanticka voda prudi az do jazera pod ladovec, ktory roztapa a odlamuje z neho cele kusy ladu.. Velmi pekne miesto! Nahanacka na zamrznutom jazere z filmu James Bond, neviem aka cast, bola nakrucana na tomto jazere. A to tak, ze prehradili hrdlo do oceanu a pockali pokial cele jazero zamrzne..

Po krasnej zastavke a naliehavej navstevy u WC, pokracujeme dalej na vychod po 1tke. Smer Hofn. Viackrat som na Islande pozoroval zaujimavy efekt. Aj ked je 1tka hlavna okruzna cesta, nie je vzdy hlavna! Proste sa stava, ze idete z vedlajsej 1tky na hlavnu 1tku. A samozrejme naopak. Trosku to potom pletie, ked sa ani neviem ako ocitnete v meste, ktore podla mapy lezi mimo 1tky. Nehovoriac, ze z dovodu ziadnej civilizacie a rovnych ciest sa pri 120 km/h pohybujete strasne rychlo po mape. Proste ziadne dediny, ani zakruty! A tak sa potom stava, ze ste realne o dva mapove centimetre dalej ako si mysli navigator.. o:)

V Hofne sa zastavujeme v supermarkete, trosku popapame a pokracujeme dalej. Moze byt par minut po siedmej vecer a nas caka este kus cesty. Nedaleko za mestom prechadzame tunelom, jedinim akym sme isli. Par minut pred osmou sme pri majaku Hvalnes. Nejakych 50-60 km severne od majaku odbocujeme z 1tky na 939tku. Podla znaciek by sme mali usetrit okolo 120 km. Pocasie sa medzi tym poriadne zhorsilo. A dokonca sa aj zotmelo. Mame za sebou uz miesta, kedy nestihaju stierace a takysto silny vietor, ale co nam prinesie este nasa skratka, to nas ani nenapadlo. Cesta bola relativne uzka, strkovita a viedla cez taky kopcek, na ktory sa trebalo vysplhat a zliest. Ako to v horach byva a za zleho pocasia duplom, cim vyzsie, tym viac pribudalo hmly. Nakoniec boli miesta kedy sme isli na 1. max. 2. prevodovom stupni a rychlost 30 km/h mohla byt miestami az zivot ohrozujuca! Ked som sa tam zastavil na 'WC' a zistil kadial naozaj ideme, ... uff.. Parkrat som to hral na Andrejku, ze uz je vela hodin a som strasne unaveny, tak reku neostava nic len tu nocovat.. o:) Chuda moje zlate, vtedy sa jej ozaj spat nechcelo z tej hrozy dookola.. o:) Aj ked sme isli velmi pomaly, myslim si, ze to skratka bola. A ak nie, tak sme mali aspon zazitok..

Do Egilsstadiru sme dorazili okolo jedenastej hodiny vecer a boli sme poriadne unaveni.. Aspon ja teda ANO! Po chvilke hladania kempu po meste sme ho konecne nasli.. nocujeme na parkovisku pred nim. Ako poriadny samec davam vsetkym susedom vediet, ze uz sme dorazili a ideme spat! A robim to tak sikovne, ze tlacim ritkou na volantovu trubu. A ako poriadny samec musim dat kazdemu vediet, ze som bol o tretej cikat, ne? Tak trubim zas... o:)

Povazujem to za velmi uspesny den. Spravili sme 6 hod. presun pesi a 7 hodinovy presun autom. Nemenil by som na tomto dni vobec nic. Pretoze pesi presun bol za relativne dobreho a presun autom za relativne zleho pocasia.. A tak to ma byt, ci nie?