Cestopis - 2600 km po Islande (ICELAND); 1. September 2006 - 10. September 2006
3. den -
Holaskjol (kemp) - Udolie Eldgja - Vik - Skogar (Skogafoss) - Seljavellir - Vik - Kirkjubaejarklaustur - Skaftafell
Modra farba na mape
Nasledovalo: Andrejka sa zobudila, dovarila sa polievka, hygiena, zbalili sme stan a potom aj vsetko ostatne a vyrazili.. Vracali sme sa asi 5 km po vcerajsej ceste do udolia Eldgja, kde sme absolvovali asi 2,5 hod. prechadzku k vodopadu Ofaerufoss. Asi uz kazdy prisiel na to, ze foss znamena vodopad.. Sedime v aute, moze byt okolo devat hodin rano, mame pred sebou asi 50 km drkotania po F208cke, pokial sa dostaneme na 1ku a ja mam velmi dobry pocit, co vsetko sme uz stihli... Po osmych mesiacoch sedenia v kancli za PC a v teplucku zrazu mrznem v stane a trekujem o siestej rannej. Nadhera...!!! Mozno aj preto drkotanie a hroznu cestu som taky culy a naradostneny, napriek tomu, ze vonku je velmi sychravo. Andrejka si sklapa sedadlo, zaspava, a dospava, co v noci nebolo mozne. Snazil som sa ist co najohladuplnejsie, ale aj tak som bol prekvapeny, ze sa pri takej jazde da aj spat.. o:) Konecne sme na 1tke! Otacame na zapad, smer Vik. Vo Viku doplname potraviny, kupujeme aj preslavene islandske jogurty Skyr. Nam pripadaju normalne.. Pri benzinke varime cestoviny a obedujeme. Pozorujem chlapika, ktory pred vstupom do predajne benzinky dofajcieva niekolko minut cigaretu pred vchodom!?! Posilneny a odpocinuty sa ideme pozriet na tu ciernu plaz.. a ona bola vazne cierna.. hmm Vraciame sa k autu.. Pretoze som cestou z plaze videl znacku, ze povoleny vstup iba vozidlam 4x4, tak ma to trosku prekvapilo a neodolal som vyskusat.. o:) Dalej sme pokracovali na zapad pozriet si vodopad Skogafoss. Este sa musim vratit k tym vtacikom co je vyzsie. Neviem co je to za druh ani ma to velmi nezaujima.. ale je to vtacik co prejde s problemami 2m a potom 5 min len tak sedi.. a co je horsie, ze tak sedi aj na cestach.. V okoli Viku, kde sme tie vtaky stretli je ale velmi dobra a nekonecne rovna cesta, kde 120tkou sa chodi, len aby nebola vysoka spotreba... Nastastie, nam sa ich darilo obchadzat, ale to mnozstvo zabitych mi trosku pripominalo slovenske cesty s rozpucenymi zabami.. Vravim, trosku.. Nasleduje posledna zastavka smerom na zapad, Seljavellir. Z citania som tam ocakaval kemp s bazenom, prirodne teple jazierko a moznost tury na ladovec. Proste velmi pekny flek. Rano som rozmyslal aj o moznosti, ze tam ostaneme nocovat... Bohuzial realita bola: kemp zatvoreny, jazierko sme nenasli, ladovec ani nebolo vidno, lebo pocasie bolo velmi sychrave.. Sklamany, ze sme si zasli par km navyse otacame spat na vychod s cielom dojst do Skaftafellu. Asi 150 km. Aj ked pociasie nebolo najlepsie, mrholilo a viditelnost bola max 1km, bola to pekna cesta s velmi zaujimavym okolim. Juh je proste velmi pekna cast Islandu! Najzaujimavejsich bolo poslednych cca 50 km, ktore prechadzali najvacsim piesocnym ladovcovym polom v Europe Skeidararsandur (okolo 1000 km2), juzne od ladovca Vatnajokull. Odporucam si nastudovat viac okolo Skeidararsandur aj o sopecnej aktivite pod ladovcom.. Vid prilozene foto z informacnych tabul..
Informacne tabule nedaleko Skaftafellu. Velkost kazdeho suboru okolo 700 kB! Bolo nieco po siestej, ked sme dorazili do kempu. Pocasie stale o nicom, mala viditelnost a slaby dast. Isli sme sa pozriet na jazyk ladovca, asi 30 min od kempu. Bolo to dost zaujimave, ale stale sme boli od neho, tretieho najvecsieho ladovca na svete, po Antarktide a Gronsku, daleko. Bohuzial dalej sa nedalo, pretoze ten piesok je nasiaknuty vodou a vlastne je to ako mociar. Mal som tu cest si to vyskusat na severnej strane tohto ladovca o par dni neskor.. o:) Cestou naspat sa uz riadne rozprsalo. Cakali nas uz len prijemne chvile.. Navarit veceru a spat. Dnes sme sa rozhodli, ze spime v aute. Spali sme na parkovisku, takze sme to mali zadarmo a bolo nam fajne, pretoze sme mohli vyuzivat kempove toalety aj sprchy, aj pristresok na varenie..
|
Copyright © 2006-Present Miron Mikita