Je tazko vyslovit nieco ako mam v plane urobit, ale vdaka nadhernemu pocasiu a miestam kadial sme sa tulali, bol tento druhy den najkrajsi den na Islande! Alebo jeden z najkrajsich.. nerad by som urazil den v narodnom parku Skaftafell, ci ten v okoli sopky Krafla a jazera Myvatn, alebo nasledujuci den a noc v "caldere" sopky Askja! Prilozim trosku vacsie mnozstvo fotografii, aby bolo mozne co by aspon pohladom inhalovat krasu Islandu. Skuste si k tomu domysliet tatransko ciste, vlhke, slnecne s teplotou do 11 st. ovzdusie a mate to!

Rano sme si opat "privstali". Budicek na siedmu, ranajky, ktore sme si objednali je mozne skolacky oznamkovat na 2- a po civilizovanej hygiene sme sa ocitli v aute. Tam som, ako kazde dalsie rano, prehadzoval fotky do laptopu, a tiez male upratovanie "byvaku", resp. ukladanie veci sposobom, aby sme si zapamatali, kde je co. Postupom casu sme v tom mali dokonaly system a neviem si predstavit, co by sme robili, mame ze mensie auto...?! S pribudajucimi km sme si vybudovali nadherny vztah s nasou Suzuki a ona sa nam odmenila tym, ze aj ked sme to mali asi 5x na hrane fyziky, vzala vsetko do vlastnych ruk a zachovala sa velmi statocne. Skoda len, ze jej do vienka 'sikmooki' nepribalili vypinanie ABS. Pretoze to na tom piesku velakrat znasobovalo brzdnu drahu, mam pocit, ze aj o 3x!! A ono to velmi nie je zaujimave hoci idete len 60 km/h a zrazu, cca 10 m pred vami je potocik... A Mirko tam toho 60tkou ani vela nenajazdil.. o:) Kde sme to skoncili?!

Ano, nocovali sme na konci Reykjaviku, za vnutrostatnym letiskom, takze nasledoval prejazd celym mestom. Zastavky v pristave a pri najvyssej budove Islandu, ktoru stavali 30 rokov.. Je to nadherny betonovy kostol, ale bez oltara.. Bolo krasne nedelne rano, takmer bez premavky..

Po prejazde celym mestom, pomocou super navigatorky Andrejky, sme sa dostali von z mesta a pokracovali 1tkou smerom na vychod - Selfoss. Za Selfossom asi 15 km odbocujeme na sever na 30tku v domienke, ze sme odbocili na 26ku. Ale to bol omyl k lepsiemu!! Miernym stupanim, este asfaltovou cestou, odbocujeme po par km na 32ku.

Vyrazame do Interieru! Andrejka a Miron su plni ocakavania! Tak sa vola neobyvane centrum krajiny. Cesty su tam bez asf. povrchu, mosty nehladaj a priroda, aku clovek neuvidi na vela miestach na zemi. Cestou odbocujeme k vodopadu Hjalparfoss, prechadzame okolo priehradneho muru vodnej elektrarne a vobec, kochame sa nadhernou krajinou pripominajucou pust. Len piesok je ciernej farby. o:) Niektore miesta si mozte predstavit ako polia zasypane cestarskou skvarou.

Nedaleko za elektrarnou odbocujeme prudko na juh na 26tku a po 10 km odbocejeme na F225, ktora prechadza severne okolo sopky Hekla, vedie nadhernym okolim a zacina byt riadne terenna a adrenalinova.. Samozrejme s mnozstvom brodeni cez rieky male i vecsie..

Landmannalaugar

Tak a tu bolo naozaj nadherne!! O tomto mieste sa mozte v sprievodcoch a na nete docitat iba dve veci: za A) Je to start alebo ciel najkrajsieho treku na Islande, alebo za B) Je to start alebo ciel jedneho z najkrajsich trekov na svete!! To som sa ja docital. Presnejsie o aky trek ide? Oni opisuju trek z Porsmorku do Landmannalaugaru, alebo naopak. Co je asi 50 km, cize dva dni. Ja by som este pridal, ale to mam len z citania: Skogar - Porsmork - Landmannalaugar. Ked by som mal ist este niekedy v buducnosti na Island, tak iba s podmienkou, ze tento 3-4 dnovy trek absolvujem.

V samotnom Landmannalaugary je parkovisko a v lete tam chodi aj bus. Ten na fotke (vid vyssie) bol posledny v roku 2006! Je tam kemp, chata, WC, sprchy, dva potociky, jeden s teplou a druhy so studenou vodou a po zmiesani vytvaraju teplotu idealnu na kupanie, no a nie ako posledne ocarujuce okolie!!

Landmannalaugar (600 m.n.m.) je najvecsie geotermalne pole na Islande a je sucastou sopky Grimsvotn, leziaca v utrobach najvecsieho ladovca Europy, Vatnajokull.

My sme tu neostali len a len koli tomu, ze plocha na kempovanie mi pripominala beton a ja som si nevedel predstavit, ako tam postavime stan s nasimi plastovymi (30 rocnymi) kolikmi. Ludia mali "klince" a pod.. Skoda, ze sme sa uz vtedy neodhodlali spat v aute. Ja som zil s tym, ze v stane bude lepsie, lebo sa mozme natiahnut, ale ako sme v nom tuto noc zmrzli, tak sme uz viackrat v stane nespali. Aj v aute bola zima, ale v pripade potreby sa dalo nakurit, plus vyhrievane sedadla.. takyto komfort sme uz za stan nikdy nevymenili..

Z dovodu, ze sme sa definitivne rozhodli, ze tu spat nebudeme, prichadzali v uvahu dva dalsie kempy. Ten blizsie bol Holaskjol asi 20 km a dalsie az na 1tke, bud v Kirkjubejarklausture alebo vo Viku na ciernej plazi.. a to uz bola dialka obrovska. Bolo takmer sest hodin vecer ked sme opustali Landmannalaugar a opat sme boli v neistote. Co ak ten blizsi kemp bude tiez na "betonovom" poli... Ale nebol. A 19:15 sme mali uz postaveny stan. Keby sme prisli o par min. neskor mali by sme kemp aj zadarmo, ale my sme tam (na Islande) platili aj ked sme nemuseli.. o:) V celom kempe sme boli iba my a to cervene auto, ktori sa rano vracali na ten isty vodopad ako my a potom sme ich este raz stretli a spolu nocovali pod Askjou 6. den! To mi prislo velmi zlvastne!

Boli sme sa pozriet trosku dalej od nasho stanu, kde bola burliva rieka, tak sme zkonstantovali, ze tu musi byt aj vodopad. Vybrali sme sa ho hladat.. Bola to pekna vecerna ani nie hodinova prechadzka a potom uz len vycikat, umyt zuby a spat..

Odporucania? Samozrejme nikto kto bude po Islande cestovat "stvorkolkou" nesmie obist F225, F228!! Nevravim, ze sme toho vela presli, zazili a prezili, ale tak nejako citim, ze F225 je proste nadherna. o:)) Samozrejme treking a noclah v Landmannalaugar, prechadzka udolim Elgja (vid 3. den) a prechadzka k vodopadu vyzsie spominanemu.

Copyright © 2006-Present Miron Mikita